V živote každého z nás existujú veci a skutočnosti, ktorým sa nemôže vyhnúť. Nikto nemôže povedať: “Mňa sa to netýka.” Jednou z takýchto skutočností je bezpochyby smrť. Smrť je niečo, čo skôr, či neskôr postihne každého z nás. Je nevyhnutnou, veľmi osobnou ľudskou udalosťou, aj keď si to mnohokrát zámerne nechceme uvedomiť.

Smrť je v mnohých prípadoch aj úľavou, oslobodením, najmä pre trpiacich, zomierajúcich ľudí. Väčšina z nás ťažko prijíma smrť milovanej osoby a nevie sa s ňou zmieriť. Mnohým však pomáha poznanie toho, čo sa deje po smrti, iným je oporou viera v nebo, v BOHA…

Aby sme sa vyrovnali s utrpením, ktoré smrť prináša, musíme ho prežiť, prijať a nájsť jeho zmysel. Toto hľadanie je ťažké, bolestné, často zdĺhavé a plné smútku, hnevu a neistoty.

 

LÁSKA A SMÚTENIE :

„Smútenie súvisí s láskou. Je to cena, ktorú platíme za to, že sme mali možnosť milovať.

Smútenie je nevypočítateľné, vyčerpávajúce. Odoberá energiu a sťažuje normálne fungovanie. Bolesť prichádza vo vlnách, nadobúdame pocit, že nikdy neskončí. Kto potrebuje smútiť? Väčšina z nás. Všetci tí, ktorí prežívajú bolestnú stratu a túžia nájsť v živote opäť rovnováhu. Vdovy aj vdovci, rozvedení, obete nešťastí, ľudia z rozvrátených rodín, veteráni vojny, ťažko chorí a zomierajúci ako aj ich blízki, dospelí aj deti. Budeme ešte niekedy šťastní? Ak smútime, svet sa zdá čierny a bolestný, máme pocit, že nás už šťastie nikdy nestretne, že už nikdy nepocítime radosť. Osudy mnohých, ktorí sa nebránili smútku a neunikali bolesti, a ktorí sa rozhodli bojovať a trpezlivo prejsť procesom smútenia, dávajú nádej, že je možné radosť v živote opäť nájsť. Smútenie, ktoré nás posúva dopredu, je náročné, vyžaduje prežívanie bolesti. Je to bolestná práca, nedá sa veľmi urýchliť alebo obísť. Musíme sa najprv prepracovať k prijatiu, že náš milovaný blízky naozaj zomrel. Že nie je v nemocnici, na výlete alebo na prázdninách. Musíme pripustiť a uveriť, že sa už nikdy nevráti. Že nečaká v inej miestnosti alebo vonku, kým ho zavoláme. Toto prijatie vyžaduje čas, trpezlivosť a otvorenosť. Ten, kto sa snaží vyhnúť bolesti smútenia, alebo verí, že ju obíde, ťažko nachádza pokoj, ťažko znovu nachádza sám seba. Smútenie kladie pred nás úlohu hľadať nový zmysel a životné naplnenie. Neznamená to, že na nášho milovaného zabúdame, alebo že ho vymazávame z pamäti. Práve naopak, vďaka nemu a na jeho počesť otvárame svoje vnútro novým výzvam a sme schopní venovať im svoju energiu. Ľudia, ktorí prejdú procesom smútenia, sa stanú citlivejšími k utrpeniu druhých. Dokážu ich lepšie pochopiť a podporiť,

vycítiť, čo potrebujú. Dokážu plnšie prežívať blízkosť a okamihy radosti. Dokážu si vážiť a prežívať hĺbku vzťahu, citlivo rozlišovať dôležité od nedôležitého, zmysluplné od nezmyselného. Povyrastú, stanú sa zrelšími a plnšími.

 

AKO SMÚTIME :

Každý z nás smúti jedinečným spôsobom. Smútenie zasahuje do všetkých oblastí života, ovplyvňuje naše telo, naše cítenie, myslenie, správanie, aj našu vieru. Hĺbka bolesti nás môže prekvapiť a zaskočiť. Bolesť sa vracia v rôznej intenzite v návaloch. Raz budeme hore, inokedy zas dolu. Niektoré dni budú ťažšie a bolestnejšie. Nevieme predpovedať, ako dlho budeme smútiť. Bolesť sa chvíľami bude vracať po celý život, ale nebude už taká silná, aby nás paralyzovala.“

(MUDr. M. Jasenková a kol.: Brožúrka pre rodičov)

 

Nie vždy sa nám darí úspešne prejsť obdobím smútenia. V prípade akýchkoľvek ťažkostí môžeme navštíviť psychológa či psychiatra. Danou problematikou sa zaoberá smútkové poradenstvo a smútková terapia. Cieľom smútkového poradenstva je umožniť a pomáhať nám pri uskutočňovaní jednotlivých úloh smútenia, aby sme mohli dospieť k optimálnemu riešeniu, t.j. aby sme vedeli ďalej plnohodnotne žiť aj bez stratenej milovanej osoby.

Pretože smútenie je proces a nie stav, nasledujúce úlohy vyžadujú úsilie, hoci každá strata je iná a každý ju prežívame svojim spôsobom.

 

„Človeku môžete vziať všetko –

– okrem jeho poslednej slobody

zvoliť si za akýchkoľvek okolností

svoj vlastný postoj ku všetkému,

čo život prináša.“

(z knihy „Hľadanie zmyslu života“ Viktora E. Frankla, ktorý prežil holocaust)

 

 

 

 

1. úloha smútenia

 

2. úloha smútenia

 

3. úloha smútenia

 

4. úloha smútenia