Existuje veľké množstvo špecifického správania, ktoré je považované za normálne reakcie v zármutku. Objavujú sa často zmeny v správaní a zvyčajne sa to časom upraví samé. Niekedy, najmä v začiatkoch, je bolesť taká veľká, že máme chuť prekonať ju riskantnou činnosťou, ktorá nás vystavuje riziku vlastnej smrti, napr. veľmi rýchlou jazdou na motorke alebo v aute, opitím sa do nemoty, lezením na skale a pod. Snažme sa takýmto aktivitám vyhnúť a nájsť iný spôsob, ako dosiahnuť úľavu. Náš milovaný zosnulý by si určite neprial, aby sme dobrovoľne odišli z tohto sveta. Blízki, ktorí sú okolo, nás potrebujú.
Poruchy spánku
Spánok býva často narušený najmä v raných štádiách straty. Môže ísť o ťažkosti so zaspávaním, alebo skoré ranné prebudenia. Poruchy spánku si niekedy vyžadujú pomôcť si liekmi, ale postupom času sa zvyčajne spontánne upravia. Poruchy spánku môžu niekedy symbolizovať rôzne obavy, napr. strach zo snívania, obavy byť v posteli sám, strach, že sa nezobudíme.
Sny, nočné mory, denné snenie
Bývajú veľmi časté. Môžu byť normálne, stresujúce, alebo aj nočné mory. Sny často odzrkadľujú fázu procesu smútenia, v ktorej sa práve nachádzame. Mnohí si prajú, aby sa im sníval sen, v ktorom svojho milovaného uvidia. Sen často chápeme ako potvrdenie, že náš milovaný nezomrel, ale naďalej žije v inom svete. Uľaví sa nám, ak nám v sne zomrelý odkáže, že sa má dobre. Snívanie vyžaduje určité uvoľnenie. Málokedy snívame bezprostredne po úmrtí. Niekedy si aj cez deň predstavujeme, že náš milovaný je vedľa nás, pozoruje nás, ako pracujeme, v duchu sa s ním rozprávame, hovoríme mu to, čo sme mu nestihli povedať. Nebráňme sa takémuto sneniu. Je uzdravujúce.
Sny môžu byť aj desivé, živé a nepríjemné. Vo väčšine prípadov sa však časom stratia. Ak prinášajú veľa ťažkostí a bolesti, vyhľadajme odbornú pomoc.
Roztržité správanie
V zármutku môžeme konať roztržito, robiť veci, ktoré nám môžu spôsobiť ťažkosti alebo škodu. Zvyčajne sa toto správanie upraví samé.
Sociálne stiahnutie
Nie je nič nezvyčajné, že máme potrebu stiahnuť sa od ľudí. Opäť ide o dočasný prejav nášho správania, ktorý sa upraví. Niekto môže cítiť potrebu vyhnúť sa priateľom, ktorí sú prehnane starostliví, iný stratí záujem o okolitý svet, televíziu, čítanie novín. Všetky prejavy sú normálne po strate blízkeho človeka.
Vyhýbanie sa tomu, čo pripomína zosnulého
Niektorí máme potrebu vyhýbať sa miestam, či veciam, ktoré spúšťajú bolestné pocity smútku. Môžeme sa vyhýbať miestu, kde blízky zomrel, cintorínu alebo objektom, ktoré nám pripomínajú stratu milovaného človeka. Mnohí máme potrebu odložiť všetky fotky spolu s inými vecami do skrine. Postupne by sme mali byť schopní tie veci znovu vybrať a žiť s nimi.
Hľadanie a volanie
Hľadacie správanie je tiež častým prejavom. Volanie na nášho zosnulého je často spojené s týmto hľadacím správaním. Môžeme volať milovanú osobu, napr. aby sa vrátila späť. Keď to nepočujeme, pravdepodobne sa to deje vnútorne.
Vzdychanie
Vyskytuje sa často a súvisí s telesným pocitom, že sa nemôžeme nadýchnuť.
Neúnavná hyperaktivita
Prejavuje sa pocitom, že nemôžeme vydržať na jednom mieste a potrebujeme nájsť pocit úľavy od nepokoja.
Plač
Je všeobecne považovaný za liečivý, pretože slzy uvoľňujú emočný stres a odplavujú z tela toxické látky a napomáhajú tak znovu navodiť rovnováhu.
Navštevovanie miest alebo nosenie predmetov, ktoré pripomínajú zosnulého
V protiklade ku vyhýbaniu sa tomu, čo pripomína stratu, môžeme naopak navštevovať miesta alebo nosiť predmety, ktoré nám pripomínajú milovanú bytosť. Skrýva sa za tým často obava, že spomienky na zosnulého vymiznú.
Lipnutie na veciach, ktoré patrili zosnulému
Môže sa stať, že sa necítime dobre, kým nemáme na sebe niečo, čo patrilo nášmu milovanému človeku. Aj táto potreba a správanie s tým spojené by sa postupne malo upraviť.