SLOVANIA A VEĽKÁ MORAVA (4/5 stor. – 907)
http://www.archeologiask.sk/slovenska-archeologia/chronologia-a-kultury/slovania-a-velka-morava.html
Po príchode so historickej vlasti Slovania zosnulých spaľovali. Pozostatky zhoreného tela uložili do hlinenej urny. Používali s zrejme aj urny z organických materiálov, tie sa však nie sú archeologicky doložiteľné. Urny boli ukladané do zeme na samostatných pohrebiskách, dosahujúcich niekoľko desiatok pochovaných. Od 8. Storočia sa šíri uloženie nespáleného tela vo vystretej polohe s hlavou na západ. Do hrobov sa začali ukladať rôzne predmety osobného charakteru, ale aj poľnohospodárske a remeselné náradie. Na niektorých miestach pokračovalo pochovávanie kontinuitne od obdobia pražského typu, avšak v súvislosti s šírením kresťanstva sa na centrálnych pohrebiskách zriaďovali pohrebiská elity v blízkosti kostolov (Bratislava, Devín, Ducové). Z tohto obdobia poznáme hroby s bohatým inventárom ale aj pochovaných bez akýchkoľvek príloh. Nie je jednoduché určiť, či ide o sociálne rozdiely alebo o opačný efekt – totižto o hroby elity ktorej príslušníci prijali kresťanstvo nielen formálne, ale aj ako vnútornú hodnotu a stotožnili sa s kresťanským úzusom nedávať do hrobov milodary.
Žiarový hrob z Čakajoviec
Na pohrebiskách sa však stretávame aj s pohrebnými zvykmi, ktoré sa vymykajú bežným tradíciám. Ide napr. o opačne uložené telo a lebo kostru prekrytú kameňom. Toto môže súvisieť so snahou znemožniť niektorým indivíduám dostať z tela dušu. Slovania totiž verili, že telo opúšťa dušu pri východe slnka. Preto ukladali mŕtvych hlavou na západ, aby očami „videli“ východ slnka.
S vznikom Uhorského štátu a upevnením kresťanstva v širokých vrstvách spoločnosti sa však pohrebné rituály racionalizujú a prestávajú byť takým historickým dokladom, ako v staršom období.
PhDr. Vladimír Turčan, CSc.