Odmietanie, pochybnosti

„Nestalo sa to. To musí byť nejaký omyl. Nemôžem tomu uveriť, že sa to stalo. Nechcem tomu uveriť.“ To sú často prvé myšlienky, ktoré sa v nás objavia po správe o smrti, najmä ak bola smrť náhla. Nikdy na to nie sme dosť pripravení.

Zmätok

Po bolestnej strate je naše myslenie väčšinou veľmi zmätené. Nevieme si usporiadať myšlienky, máme ťažkosti s koncentráciou alebo zabúdame. Poruchy pamäti a problémy s udržaním pozornosti sú prirodzenou súčasťou smútenia. Nedokážeme sledovať film, čítať knihu, počúvať rozprávanie druhého, nepamätáme si, čo sme videli, čítali alebo počuli. Tieto problémy nie sú známkou psychickej choroby. Pomaly ustúpia a budeme schopní vrátiť sa do bežného života.

Nadmerné zaoberanie sa

Nadmerným zaoberaním sa môže byť nutkavé myslenie na zosnulého. Často sú to myšlienky na to, ako ho znovu získať späť. Niekedy majú formu vtieravých myšlienok alebo obrazov trpiaceho zosnulého, alebo jeho umierania. Inou formou nadmerného zaoberania sa je neustále a opakované myslenie na to, ako zle sa cítime a myšlienky na to, čo to spôsobilo.

Pocit prítomnosti

Tento pocit sa spája so zážitkom túžby. Môžeme si myslieť, že zosnulý je stále akosi prítomný v tomto čase a priestore. To sa môže objavovať najmä krátko po smrti.

Halucinácie

Sú tiež prejavom normálneho smútenia. Často sa objavujú do niekoľkých týždňov po strate. Môžeme počuť hlas a kroky zosnulého, cítiť jeho prítomnosť, vidieť, ako vystupuje živá tvár z fotografie na stole a pod. Tieto pocity sú väčšinou prejavom hlbokej bolesti a túžby po stretnutí, nie sú známkou psychickej choroby. Môžu sa objaviť aj niekoľko rokov po úmrtí. Môžu byť vizuálne alebo sluchové. Ide zvyčajne o prechodné zážitky. Môže nás to však znepokojiť, alebo naopak tieto zážitky môžeme považovať za nápomocné.

Ovplyvniteľnosť, nekritickosť

V období veľkej bolesti, v snahe, aby sa nám uľavilo, sme schopní urobiť rozhodnutie, ktoré by sme za iných okolností nikdy neurobili, alebo nekriticky počúvať rady druhých. Napr. predať dom, znovu sa vydať alebo oženiť. Takéto rozhodnutia potom často ľutujeme, ale už sa nedajú vrátiť späť. Vyvarujme sa radikálnych zmien, situáciu komplikujú a sťažujú vyrovnávanie sa s úmrtím.