Zorganizujte si rozlúčku tak, ako chcete, nehľaďte na to, „čo sa má“:

-Aj keď to na Slovensku nie je bežné, ak cítite potrebu milovaného blízkeho po smrti umyť, obliecť, učesať, podržať ho v náručí, porozprávať sa s ním a pod., požiadajte o to personál nemocnice alebo pohrebnej služby.

-Premýšľajte, akú rozlúčku by váš milovaný chcel mať, ak by ste s ním počas života o tom hovorili, resp. urobte ju takú, akú si prial.

-Pozvite ľudí, s ktorými chcete zdieľať tieto okamihy. Nepozývajte tých, ktorí vás iritujú.

-Ak máte možnosť a silu zhotoviť a vyzdobiť milovanému truhlu vlastnými rukami, pokúste sa o to. Môže to byť veľmi ťažké, ale zároveň aj naplňujúce. Môžete o to požiadať napr. blízkych priateľov, niektorí ľudia vnímajú takúto prosbu ako poctu.

-Ak cítite potrebu, zostaňte s telom zosnulého pred začiatkom pohrebu chvíľu osamote, povedzte mu v duchu alebo nahlas to, čo ste mu počas života nestihli povedať, rozlúčte sa s ním v súkromí.

-Rozlúčkovú reč môžete napísať a dokonca aj prečítať vy, ak sa na to cítite. Na Slovensku nie je takýto prejav bežný. Ak sa tak rozhodnete, môže to byť veľmi ťažké, ale zároveň aj cenné a uvoľňujúce. Píšte zo srdca, buďte úprimní, je to vyjadrenie vašej lásky a vnímania. Čokoľvek napíšete, ľudia určite ocenia. Rozlúčkovú reč napíšte tak, aby sa dala ľahko čítať, napr. vytlačte ju na počítači väčším písmom. Počas čítania zhlboka dýchajte. Nemusíte sa ponáhľať. Pripravte si pohár vody a kedykoľvek pocítite sucho v ústach, napite sa. Neklaďte na seba vysoké nároky. Čokoľvek sa udeje, je v poriadku. Ak sa zaseknete, budete plakať, ak reč nedokončíte, nič sa nestalo. Každý to pochopí. Očný kontakt s publikom nie je nevyhnutný, buďte len sami so sebou, ak je to tak pre vás prijateľnejšie. Buďte tým, kým naozaj v tej chvíli ste.

Ako pripraviť deti na pohreb:

-Rozlúčkový rituál nám pomáha prijať nenávratnosť životnej straty. Nielen nám dospelým, ale aj deťom. Nechajte deti, aby sa sami rozhodli, či sa pohrebu zúčastnia alebo nie. Nezakazujte im to, ale ani netlačte, aby súhlasili. Ak odmietnu, môžete im citlivo navrhnúť, že na cintorín zájdete spolu neskôr. Aj malé deti smútia, pohreb môže byť aj pre ne prospešný, ak ich pripravíme na to, čo sa bude diať. Vysvetlite deťom vopred, kto na pohrebe bude, povedzte im, že niektorí ľudia budú plakať. Vysvetlite im, že zomrelý blízky už nič necíti, nič ho nebolí, nie je mu smutno, nebojí sa, nie je hladný ani smädný, že telo po smrti musí ísť do zeme.

-Ponúknite dieťaťu možnosť aktívne sa pohrebu zúčastniť, napr. zapáliť sviečku, prečítať básničku alebo modlitbu. Môže dať do truhly svoju obľúbenú hračku ako darček alebo obálku s listom ako prejav lásky.

-Ak počas pohrebu nebudete schopní byť dieťaťu oporou, poproste o to iného člena rodiny alebo známeho. Dajte dieťaťu možnosť vybrať si spoločnosť dospelého človeka. Mal by to byť niekto, s kým sa bude cítiť bezpečne a uvoľnene a koho sa nebude hanbiť spýtať sa na čokoľvek. Nenechávajte to na náhodu.

(MUDr. Mária Jasenková a kol.: Brožúrka pre rodičov)

 

Až mě andělé zavolají k sobě

nechci mít na pohřbu šumaře

dám přednost, před smutečním maršem

bluesové smutné kytaře.

Předem už prosím pozůstalé lidi, nechte doma sváteční černý šat

v džínách si sedněte u mně

ať můžu s vámi zazpívat.

Že se obávám té neznámé pouti

chápejte – umřu poprvé

na světě nechávám svou touhu a lásku

duše má bude bez krve.

Až ze hřbitova půjdete někam pít

dejte si za mě taky skleničku

jenom své ženě chtěl bych říct

zůstaň pak se mnou chviličku

Koukám se do ulic, slzy mi lezou do očí

můj život končí ve hvězdách lidi se dole plahočí

měl jsem rád život bláznivej

já neměl srdce z kamene – semtam si někdo vzpomene

Až mě andělé zavolají k sobě

nechci mít na pohřbu šumaře

dám přednost před smutečním maršem

bluesové smutné kytaře.

Předem už prosím pozůstalé lidi, nechte doma sváteční černý šat

v džínách si sedněte u mně

ať můžu s vámi zazpívat.

Až mě andělé zavolají k sobě

(text piesne Až mě andělé od Petra Spáleného)